Základné delenie vína
Víno je možné deliť podľa rôznych kritérií. Pre potreby základnej orientácie a výberu vína sú však najdôležitejšie tieto:
- Farba
- Tiché, perlivé alebo šumivé víno
- Odroda
- Odrodové vína alebo Cuvée
- Ročník
- Typy vín podľa cukornatosti hrozna
- Zvyškový cukor vo víne
- Analytika
- Vinohradnícka oblasť
Farba
Všeobecne vžitá predstava, že z červeného hrozna sa vyrába víno červené a z bieleho víno biele, je pravdivá iba čiastočne. Farba je závislá nielen na odrode, ale tiež na procese spracovania hrozna. Preto sa dá vyrobiť z červeného hrozna aj biele víno, zatiaľ čo z bieleho hrozna vyrobiť červené víno možné nie je.
Farby vína
- Biele víno – biele víno sa vyrába z bielych odrôd, akými je napríklad Müller Thurgau, Sauvignon, Devín, alebo z niektorých červených odrôd špecifickým procesom výroby.
- Červené víno – červené víno sa vyrába z červených odrôd, akými je napríklad Merlot, Frankovka, Cabernet Sauvignon, atď. Šťava väčšiny červených odrôd, s výnimkou tzv. farbiarok ako je napríklad Neronet, je však biela a červenú farbu víno dostáva až dlhším nakvášaním na šupkách, které obsahujú farbivo. Pri nakvášaní sa do vína dostávajú triesloviny, které červeným vínam dodávajú ich charakteristickú chuť.
- Ružové víno – rozpoznávame dva typy ružových vín, tzv. rosé a klaret, ktoré sa navzájom líšia rozdielnym postupom výroby. Oba typy sa však vyrábajú zo šťavy červených odrôd, která sa po vylisovaní prakticky nenechávajú ležať na šupkách. V kontakte so šupkou zostáva mušt len vo fáze lisovania.
Odroda
Na svete existuje niekoľko tisíc odrôd viniča, avšak na výrobu vín sa ich v dnešnej dobe používa okolo tisíc. Práve odrodovosť má najväčší vplyv na charakter a kvalitu vína, keďže odrody sa líšia rôznou chuťou, arómou, ale aj vzhľadom. Dnes existujú aj typicky slovenské odrody, ktoré boli vyšľachtené na Slovensku v priebehu mnohých desaťročí, akými sú napríklad Devín, Nitra, Hron, Dunaj, Rimava, Torysa, atď...
Odrodové víno alebo Cuvée
Rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami spočíva v pomere odrôd vo fľaši. Zatiaľ čo odrodové vína sú charakteristické tým, že sú vyrobené len z jednej odrody, tak vína nazývané Cuvée sú zmesou vín viacerých odrôd. Je zaujímavé, že napríklad vo Francúzsku patrí väčšina vín do kategórie Cuvée, keďže odrodové vína nie sú v tejto vinárskej veľmoci až tak žiadané. V krajinách nového sveta a v zbytku Európy však odrodové vína prevažujú.
Tiché, perlivé a šumivé víno
Delenie na tiché, perlivé a šumivé vína vyplýva z pretlaku CO2 vo fľaši. Tiché vína sú také, v ktorých pri 20°C pretlak oxidu uhličitého nepresahuje 50 kPa. Na rozdiel od vín tichých majú perlivé vína pretlak CO2 medzi 50 až 250 kPa. V šumivých vínach dosahuje pretlak ešte väčšie hodnoty, keďže víno tohto typu podstupuje sekundárnu fermentáciu.
Ročník
Označuje rok zberu hrozna, z ktorého bolo víno vyrobené. Preto každý rok prichádza na trh víno z roku predchádzajúceho (napr. v júni 2010 sme uviedli na trh víno ročníku 2009). Jedinou výnimkou je tzv. Mladé víno (na Morave nazývané Svatomartinské, vo Francúzsku známe ako Beaujolais nouveau), ktoré je povolené vyrábať len z niektorých odrôd, a ktoré sa na trh smie uvádzať prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna.
Typ vína a prívlastok
Podľa kvality hrozna, presnejšie podľa obsahu cukru v hrozne pri zbere, sa vína delia do niekoľkých kategorií. Obecne sa dá povedať, že čím vyšší obsah cukru v hrozne, tým kvalitnejšie víno z neho možno vyrobiť. Táto poučka však neplatí vždy. Kvalitu vína ovplyvňuje i rada ďalších faktorov ako je obsah kyselín, bezcukornatý extrakt a podobne.
Kategórie vín sú následujúce:
- Stolové vína – obsah cukru v hroznách do 16g na 1liter
- Akostné vína – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 16g-19g na 1 liter
- Kabinetné vína – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 19g- 21g na 1 liter
- Neskorý zber – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 21g- 22g na 1 liter
- Výber z hrozna – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 22- 25g na 1 liter
- Bobuľový výber – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 25g- 29g na 1 liter
- Hrozienkový výber – obsah cukru v hroznách od 29g na 1 liter
- Slamové víno – obsah cukru v hroznách od 27g a viac na 1 liter
- Ľadové víno – obsah cukru v hroznách od 27g a viac na 1 liter
- Výber z cibéb – obsah cukru v hroznách od 32g a viac na 1 liter
Zvyškový cukor vo víne
Rozdelenie vín na suché, polosuché, polosladké a sladké závisí od obsahu zvyškového cukru vo víne.
Presné rozdelenie je nasledovné
- Suché vína - obsah zvyškového cukru v rozmedzí 0-4g na 1 liter
- Polosuché vína - obsah zvyškového cukru v rozmedzí 4-12g na 1 liter
- Polosladké vína - obsah zvyškového cukru 12-45g na 1 liter
- Sladké vína - obsah zvyškového cukru nad 45g na 1 liter
Analytika
Základné zložky vína sú etanol, cukry a kyseliny. Alkohol má vo víne formu hlavne etanolu. Čo sa týka cukrov, tak tie sa vyskytujú hlavne v dvoch typoch – glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (ovocný cukor). Na začiatku zrenia hrozna prevažuje glukóza, postupne však dochádza k vyrovnávaniu množstva oboch cukrov. Mimo glukózy a fruktózy sa vo víne nachádza aj sacharóza (repný cukor), ktorá sa však vyskytuje v zanedbateľných množstvách. Ďaľšou významnou zložkou vína sú organické kyseliny. Kyseliny získavajú podobu hlavne kyseliny vínne, kyseliny jablčnej a kyseliny octovej. Dôležité je tiež spomenúť fenolové látky, ktoré majú veľký vplyv na arómu, chuť a celkový charakter vína. Z fenolových látok sú obzvlášť dôležité triesloviny, ktoré hlavne modrým odrodám dodávajú ich typický charakter.
Vinohradnícka oblasť
Oblasť dáva každému vínu svoju charakteristickú chuť, pričom na Slovensku rozoznávame 6 vinohradníckych oblastí:
- Malokarpatská vinohradnícka oblasť
- Nitrianska vinohradnícka oblasť
- Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
- Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
- Východoslovenská vinohradnícka oblasť
- Tokajská vinohradnícka oblasť
Také faktory, ako sú pôda, poloha alebo podnebie vinohradu vytvárajú špecifickú terroir, ktorá veľmi silne ovplyvňuje rast viniča a kvalitu hrozna. Víno Nitra produkuje vína z Malokarpatskej, Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti.